*Akákoľvek podobnosť s realitou je čisto náhodná
Bolo raz jedno kráľovstvo. Krajina to bola malá, pekná a mala aj veľa šikovných ľudí. Ale samozrejme aj zopár kokotov, tak ako všade inde. Volala sa Svolensko a vládol v nej Igor I. Šialený. Ten bol síce pochabý, ale pospolitý ľud sa jeho nástupu tešil, pretože pred ním vládol Robert Kazisvět, z Boží vůle kár, mocný pijatik a hlava namazaná, a jeho pohrobkovia.
Krajina vyrábala najviac konských vozov na obyvateľa na svete a tak sa jej nedarilo najhoršie. Dokonca tam mali aj sklad, v ktorom si mali odkladať nevyhnutné veci na horšie časy. Tento sklad však viedol nenažraný zemepán Pičúra a použil ho radšej na lepšie časy (pre seba).
Čo čert nechcel, v ďalekom kráľovstve vypukol mor. Toto kráľovstvo je známe tým, že má poddaných tak veľa ako múch a na zopár muchách mu nezáleží. Taktiež je tento kraj známy tým, že Batmaň tam vstupuje iba s ochrankou. Mor sa šíril a nebezpečne rýchlo sa blížil aj ku Svolensku. Keď ta dorazil, pospolitý ľud sa ho bál ako čert kríža a preto poslušne prijal nariadenia Igora I. Šialeného. A opatrenia to boli veru tvrdé. Svolenský ľud zaťal zuby, popritom si zanadával na zemepána Pičúru a mor prečkal. Bolo že to slávy, keď Igor I. Šialený dovolil poddaným ísť sa cez leto okúpať do susedného chotára.
Mor však nezakapal, iba odpočíval a chystal sa na ďalšiu ofenzívu. Svolenskí zemepáni, opití slávou a úspechom z prvej morovej defenzívy si dali šlofíka a prestali sa pripravovať na druhú morovú ranu. Veď Svolensko predsa už raz vyhralo, tak ako by mohlo na druhý pokus prehrať? Pospolitý ľud, vyčerpaný z prvej defenzívy, prijal odvolanie nariadení ako odmenu za svoj verný boj. Zároveň sa spoliehal na svojho osvieteného vládcu, že na 2. etapu Tour de mor pripraví kráľovstvo tak, aby poddaní nemuseli ešte raz bojovať tak tvrdo ako v prvej etape. Kráľ Igor však riešil svoje turistické tenisky a minister lazaretov zatiaľ riešil omnoho dôležitejšie problémy. Bohužiaľ, dobové zdroje neuvádzajú o aké problémy sa jednalo. A tak sa mor (krycie meno hnusoba) vybral na druhý nájazd. Ľud začal chorľavieť, avšak stále predpokladal, že zemepáni situáciu kontrolujú a tentokrát si to už plebs neodserie ako naposledy.
V tom však kráľ nechal vybubnovať v celom kráľovstve, že poddaní sú kokoti a on ich teraz musí zachrániť tým, že ich nechá odtrpieť si to rovnako ako v prvej etape.
Mnohí poddaní síce nerozumeli, ale predsa len sa báli moru alebo panského biča a preto sklopili uši a dali sa do boja. Tí odvážnejší sa však začali pýtať, čo robil Igor cez leto a tiež, čo sa bude diať v tretej a štvrtej etape. Pravdepodobne «Dobre bude» a «Dáme to» nepovažovali za adekvátne zdôvodnenie.
Tu sa historické záznamy končia, ale historici sa zhodujú, že žiadny panovník by neustál nepripravenosť na 3. etapu a ďalšie postavenie ľudu do prvej línie. Preto predpokladajú, že Igor I. Šialený sa buď na 3. etapu pripravil, alebo bol kvôli nej zvrhnutý a nahradený (pravdepodobne niekým z Kazisvetových pohrobkov).
Historický výskum stále pokračuje a verím, že sa čoskoro dozvieme ako to s niekdajším Svolenskom dopadlo.